Ugandské Netopiere sa tešia z nápadov, ktoré vedú k rozvoju kultúry na strednom Považí!
V druhom rozhovore sa dočítate množstvo informácii o kapele Ugandské Netopiere. Kapela, ktorá je na slovenskej scéne už 5 rokov má pred sebou jasné ciele. Nezabudli však ani zhodnotiť skvelú akciu Queen of the Rock. Kto bol ich favorit? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch.
- publikováno 06.04.2015
- Dominika Šlesaríková
- Rozhovory
- trvalý odkaz: http://beta.dwd.cz/article/p-1010
Ahoj. Ako by ste v krátkosti charakterizovali vašu kapelu?
Ahoj. Sme (ešte stále) pomerne mladá skupinka ľudí, ktorých baví hudba a zvolili si ju za svojho koníčka. Náš základný tábor máme rozložený v obci Beluša, hoci okrem nej pochádzajú členovia kapely aj z Považskej Bystrice, Lednických Rovní a Dohňan. Produkujeme určitú formu alternatívneho rocku, do ktorého sa snažíme vniesť naše rôznorodé záujmy v rámci hudby – snažíme sa raziť vlastnú cestu, nechceme byť zaškatuľkovaní do určitého štýlu, či prirovnávaní k niekomu inému.
Ako dlho už fungujete?
Akurát teraz v marci tomu bolo 5 rokov od oficiálneho vzniku kapely, hoci takmer celý prvý rok sme boli len v 3-člennom zložení bez spevu a basgitary. Až ostatné 4 roky môžeme označiť viac-menej za plnohodnotné.
Viažu vás v kapele rodinné vzťahy alebo ste len kamaráti?
Pôvodne sme boli dvaja spolužiaci z gymnázia, ktorí sa chceli stretávať aj počas štúdia na vysokej škole. Roman hral na gitare, ja som sa rozhodol vyskúšať bicie, zadovážil som si svoje prvé „amatky“, nemal som ich ale ako dopraviť z Milochova do Beluše. Vtedy prišiel vhod Romanov známy z Považskej Bystrice (Qcko), ktorý mi ich doviezol, dali sme si len tak na zabitie nudy pár stretnutí a „netopiere“ boli na svete. A áno, potom prišlo prvé rodinkárčenie (smiech) – Qcko presedlal na basgitaru a do kapely bol prizvaný gitarista, môj bratranec Aďo. Obe naše doterajšie speváčky sme „zohnali“ cez inzerát.
Tento víkend ste vystúpili na akcii Queen of the Rock. Ako sa vám táto akcia pozdávala?
Akcia bola veľmi príjemná a sme radi, že sa v okolí nájdu ľudia, ako Rišo Hrnko, ktorí sú schopní a ochotní takéto podujatia produkovať. Organizačne bola akcia veľmi dobre zvládnutá, nedošlo k výraznému časovému sklzu, ako býva na podobných podujatiach zvykom a my sa tešíme z každého takéhoto nápadu, ktorý vedie k rozvoju kultúry na strednom Považí. Veľmi radi na takýchto podujatiach vystupujeme.
Mrzí vás to, že ste sa neumiestnili na stupienkoch víťazov?
Ani nie. Nebolo to našou ambíciou. Určite by nás to potešilo, no v prvom rade sme si tam išli po čase zahrať pred ľuďmi. Vieme, kde máme najväčšie slabiny a potrebujeme trénovať verejné vystúpenia, čiže sme radi za príležitosť zahrať si a snáď aj potešiť pár našich kamarátov, fanúšikov. Trochu nám mohlo „poškodiť“, že sme vystupovali ako 2. kapela v poradí, pomerne skoro – väčšina našich známych nás nestihla – a aj vo všeobecnosti je rozdiel vystupovať pred 20 a pred 200 ľuďmi. Dav vie predsa len lepšie vyburcovať kapelu než pár ľudí sediacich okolo baru a aj porota sa ináč díva na odviazanú kapelu, ktorá „hýbe davom“, než na takú, ktorá nemá čím hýbať. Na to sa ale nemôžeme vyhovárať. Vieme, na čom musíme popracovať a pokiaľ neroztancujeme aspoň tých pár ľudí pri bare, nezaslúžime si stupne víťazov. Koniec koncov, kočky z Wastedstrings, ktoré vystupovali hneď po nás, takisto nemali veľa divákov pod pódiom, aj tak sa dokázali odviazať a vyspievať si 2. miesto. To musí byť naša motivácia.
Myslíte si, že práve takéto akcie dokážu mladé kapely posunúť vpred a dostať sa tak do povedomia iným fanúšikom dobrej muziky?
Určite áno. Uvidia vás ľudia, ktorým sa ani nesnívalo, že by na niekoho takého, ako sú napr. Ugandské Netopiere niekedy išli, náhodou sa im pozdávate a už máte o pár fanúšikov viac. Zároveň ceny na týchto akciách vás môžu motivovať a poskytnúť priestor k napredovaniu, pre mladé kapely je podstatné vystupovanie a prezentácia, s čím majú často priestorový a organizačný problém, no takéto podujatie hravo vyrieši oba problémy a v neposlednom rade je tu odborná porota, ktorá môže spätnou väzbou upovedomiť na zásadné chyby, ktorým by sa mala kapela vyvarovať a naviesť ju správnym smerom.
Ktorá kapela vás včera svojím vystúpením najviac zaujala a prečo?
Za seba môžem povedať, že AcusticadeLuxe svojim vystúpením a kvalitou výrazne prevýšila všetky vystupujúce kapely. To ale nie je žiadna novinka. To sa od nich dalo čakať. Každopádne ma príjemne prekvapila folková kapelka Krahulec, ktorá svojich vlastných fanúšikov v Queens-e určite veľa nemala, no dokázala rozveseliť a roztancovať celý podnik. Nech tam mal ktokoľvek akékoľvek žánrové preferencie, nevidel som nikoho, koho by skupina z Bolešova nebavila. A o tom by mala byť hudba.
Môžete sa už pochváliť jedným CDčkom s názvom UnidentifiedNoise. Vyšiel ešte v roku 2013. Ako ho beriete s odstupom času?
UnidentifiedNoise bol určitým medzníkom. Kvalitou zvuku sa nemôže rovnať regulárnym štúdiovým CDčkam, nahrávali sme ho svojpomocne v našej skúšobni, no sme nesmierne radi, že sme sa podujali ho spraviť. Album uzatvára jednu veľmi dôležitú éru kapely. Sú v ňom 3 roky našej práce. Tie najlepšie pokusy „tvoriť hudbu“ od vzniku kapely. Krátko po jeho vydaní sme vymenili speváčku a prišla nová éra...
Sú veci, ktoré by ste na ňom zmenili alebo nie?
Myslím, že nie. Ak by som sa vrátil o 2 roky dozadu, asi by som viedol rovnaké kroky. Čo sa stalo, stalo sa. Nemôžeme sa hrať na nejaké „keby“.
Máte už momentálne nový materiál na ďalšie CD alebo sa s tým neponáhľate?Akurát koncom tohto mesiaca sa ideme zavrieť do štúdia a vyprodukovať EPčko. Sami sme zvedaví, bude to pre nás nová skúsenosť. Máme prichystaných 6-8 skladieb, ktoré plánujeme nahrať a vydať na vlastné náklady. Po skončení „prvej éry“ kapely s našou predošlou speváčkou Tiou sme pracovali na nových piesňach s „mladou hviezdou“ Soňou a tento krátkohrajúci album bude výsledkom 2-ročnej spolupráce s ňou.
Aké kapely vás inšpirovali a s ktorou by ste si chceli zahrať na jednom pódiu?
Ako som už naznačil, máme rôznorodé záujmy v oblasti hudby, ktoré sa snažíme svojpomocne spojiť do „niečoho počúvateľného“ (smiech). Ja napríklad inklinujem k modernému a progresívnemu rocku od Linkin Parku po PorcupineTree, Roman sa zas snaží kráčať v šľapajach DežaUrsinyho, či JimmihoHendrixa, Aďa to viac ťahá k heavy metalu v podobe JudasPriest a IronMaiden. Qcko má asi najširší záber z nás všetkých, najviac sa ale dokáže nadchnúť ťažšími a temnejšími žánrami, ktoré reprezentujú napr. Slipknot a Eluveitie. Soňa nám zase priviala mladú krv a „násťročný“ pohľad. Vďaka nej hráme covery od kapely ThePrettyReckless a pod. Zároveň je folkloristka a konzervatoristka, čo sa tiež musí nejakým spôsobom odraziť v našej produkcii. Tým, že sa stretávame aj ako partia mimo skúšok, navzájom sa ovplyvňujeme a zahrať si na jednom pódiu s ktorýmkoľvek z našich vzorov by určite nikomu nerobilo najmenší problém.
Máte aj nejaký prehľad koľko koncertov ste odohrali?
Queen of the Rock bol našim 13-tym koncertom. Soniným 5-tym (prvých 8 sme odohrali s Tiou). Snažíme sa čo najviac aktualizovať našu web stránku http://ugandske-netopiere.webnode.sk, kde si vedieme údaje o všetkom podstatnom, ak by nám raz chcel niekto písať memoáre, nech má z čoho čerpať (smiech).
Čomu sa venujete okrem muziky?
Sme dvaja pracujúci, dvaja študenti a jeden PhD študent (čiže niečo medzi), zároveň sme rozlietaní po Slovensku v rámci týchto povinností, takže sem-tam sme radi, že máme vôbec čas na tú muziku, ale keď sa nejaký čas na viac nájde, radi organizujeme spoločné grilovačky a výlety, venujeme sa svojej rodine, priateľkám a pod. Za seba môžem povedať, že sa ešte zaujímam napr. o futbal, poéziu,... Sme skrátka mladí ľudia, ktorí sa snažia trochu si obohatiť život príjemnými záľubami.
Aký je váš odkaz pre fanúšikov a čitateľov portálu dwd.cz?
Fanúšikom odkazujeme – máme obrovskú radosť, že vás máme a že nás chodíte podporovať na koncerty a pevne veríme, že sa váš počet bude len zvyšovať. Čitateľom dwd.cz odkazujeme –čítajte naďalej, zaujímajte sa o umenie a nebojte sa stať našimi novými fanúšikmi.